Večer vždy bežím do ďatelín,
koľko ich rastie na svete,
že každá o srdce sa delí,
len ja viem a vy neviete,
len ja viem a vy neviete.
Že každá o srdce sa delí
a šálku rosy podá ti
a rada vánkom zaševelí,
keď ju tvár luny pozláti,
keď ju tvár luny pozláti.
Možno tam dievča na mňa čaká,
možno, že práve ty si tá,
pre ktorú do ďatelín kľakám
a hľadím, čo v nich rozkvitá
a hľadím, čo v nich rozkvitá
a hľadím, čo v nich rozkvitá.
Možno tam dievča na mňa čaká,
možno, že práve ty si tá,
pre ktorú do ďatelín kľakám
a hľadím, čo v nich rozkvitá
a hľadím, čo v nich rozkvitá
a hľadím, čo v nich rozkvitá.
A potom udrú dažde letné
a v hustých vlasoch smútok máš,
tak stíchne láska ako let včiel
a počuť, čo v nás láme čas,
a počuť, čo v nás láme čas.
Slavik
🌟
(5750 piesní)
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.