Tú smutnú pieseň trochu stíš,
je príliš clivá, je príliš clivá,
ak svoju lásku opustíš,
ostáva živá, ostáva ešte živá.
Aký je prázdny tento dom,
len tma v ňom spí
i zvonček stíchol nad vchodom,
už nezvoní.
Okno do záclon odeté
slzavie,
v záhradných vrátkach kľúč
hrdzavie.
Nad strechou krúži splašený
holubí pár,
v obloku prázdnom nevidieť
tvoju tvár.
Kým je tu mráz
a listov pár,
nevkročíš viac
už do tých vrát.
V korunách
vietor hrá
na strunách.
Niekedy v diaľke sme si blíž,
láska je taká, láska je taká
a keď svoj domov opustíš,
predsa ťa čaká, ešte ťa stále čaká.
Aký je prázdny tento dom,
len tma v ňom spí
i zvonček stíchol nad vchodom,
už nezvoní.
Okno do záclon odeté
slzavie,
v záhradných vrátkach kľúč
hrdzavie.
Nad strechou krúži splašený
holubí pár,
v obloku prázdnom nevidieť
tvoju tvár.
Kým je tu mráz
a listov pár,
nevkročíš viac
už do tých vrát.
V korunách
vietor hrá
na strunách.
Slavik
🌟
(5743 piesní)
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.