Tú smutnú pieseň trochu stíš,
je príliš clivá, je príliš clivá,
ak svoju lásku opustíš,
ostáva živá, ostáva ešte živá.
Aký je prázdny tento dom,
len tma v ňom spí
i zvonček stíchol nad vchodom,
už nezvoní.
Okno do záclon odeté
slzavie,
v záhradných vrátkach kľúč
hrdzavie.
Nad strechou krúži splašený
holubí pár,
v obloku prázdnom nevidieť
tvoju tvár.
Kým je tu mráz
a listov pár,
nevkročíš viac
už do tých vrát.
V korunách
vietor hrá
na strunách.
Niekedy v diaľke sme si blíž,
láska je taká, láska je taká
a keď svoj domov opustíš,
predsa ťa čaká, ešte ťa stále čaká.
Aký je prázdny tento dom,
len tma v ňom spí
i zvonček stíchol nad vchodom,
už nezvoní.
Okno do záclon odeté
slzavie,
v záhradných vrátkach kľúč
hrdzavie.
Nad strechou krúži splašený
holubí pár,
v obloku prázdnom nevidieť
tvoju tvár.
Kým je tu mráz
a listov pár,
nevkročíš viac
už do tých vrát.
V korunách
vietor hrá
na strunách.
💬 Komentáre
Pridať komentár
Pozrieť v obchode →
http://www.pluska.sk/soubiznis/domaci-soubiznis/otvorena-spoved-spevacky-nory-blahovej-tragicka-smrt-alkoholizmus-nevery.html
http://www.cas.sk/clanok/261866/nahnevani-repetaci-jakubcovi-nie-sme-ziadni-odpadlici.html
Buďte prvý kto napíše komentár! 🎵