Uprostred štyroch stien
kulisa starej scény,
stojí tam smutný tieň,
vidia ho len tie steny.
Do seba schúli sa
a býva uzimený,
už stárne ulica,
tíchne zhon každodenný.
Ku dverám od schodov
už nezaznie krok rázny,
zostal len popol, soľ,
popolník je však prázdny.
Tmou príde iba strach
a mesiac bez záclony,
nik nie je pri dverách,
už nikto nezazvoní.
Smutný tieň na stene
a smutná pantomíma,
golierik na scéne
tvoj prsteň pripomína.
Prstene vrátené,
samota pazúr zatne,
všetko je stratené,
stratené nenávratne.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.