Uprostred štyroch stien
kulisa starej scény,
stojí tam smutný tieň,
vidia ho len tie steny.
Do seba schúli sa
a býva uzimený,
už stárne ulica,
tíchne zhon každodenný.
Ku dverám od schodov
už nezaznie krok rázny,
zostal len popol, soľ,
popolník je však prázdny.
Tmou príde iba strach
a mesiac bez záclony,
nik nie je pri dverách,
už nikto nezazvoní.
Smutný tieň na stene
a smutná pantomíma,
golierik na scéne
tvoj prsteň pripomína.
Prstene vrátené,
samota pazúr zatne,
všetko je stratené,
stratené nenávratne.
💬 Komentáre
Pridať komentár
Pozrieť v obchode →
http://www.pluska.sk/soubiznis/domaci-soubiznis/otvorena-spoved-spevacky-nory-blahovej-tragicka-smrt-alkoholizmus-nevery.html
http://www.cas.sk/clanok/261866/nahnevani-repetaci-jakubcovi-nie-sme-ziadni-odpadlici.html
Buďte prvý kto napíše komentár! 🎵