Nehľadal som veľa,
iba teba,
trocha lásky,
ktorá padá z neba.
Ako ranná rosa
na biele sny detí,
ktorú vrabec svetu,
svetu vyklebetí.
Preto som rád hľadel
do neznáma,
čakal som, že prídeš
ku mne sama.
Jedného dňa zrána,
pod halúzkou višne,
že budem mať trému
a ty srdce pyšné.
Nehľadal som veľa,
som už taký,
pred nosom mi ušli
mnohé vlaky.
Keď som ťa chcel objať,
primrzli mi dlane
a ty si mi zmizla,
navždy zmizla v bráne.
Odvtedy ťa hľadám
medzi ľuďmi,
takou láskou ako
vtedy buď mi.
Pod halúzkou višní,
ktorú vánok miesi,
aby o nej vrabce,
vrabce klebetili.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.