Je krásne
s motýľom utekať
a nevedieť,
že láska
to je cesta,
ktorá možno vedie späť.
Že je v nej toľko jám
a človek ľúbi sám
a často príde,
príde o svoj svet.
Krásne, krásne, krásne, je krásne.
Je krásne
bežať s rukou vystretou
až do neba
a vravieť,
láska moja,
k šťastiu nám nič netreba.
A hľadať druhý breh,
kde sladko chutí chlieb
a o každý jej krok,
jej krok sa báť.
Je krásne
čakať na ňu na večernom nábreží
a vravieť
pre teba chcem
celý život, láska, žiť.
A doma skrúcať svet
a spolu s ním sa chvieť
a vždy stáť,
vždy stáť pri nej ako štít
a vždy stáť,
vždy stáť pri nej ako štít.
Krásne, krásne, krásne, je krásne.
Je krásne
zoznámiť sa so šťastím
len na chvíľu,
je krásne
mať tú sieť, na ktorej slnko
ťaháš pre milú.
A nepoznať viac ľad
a žiť len pre poklad
a žiť len z krásy úst,
z krásy úst a rúk.
Krásne, krásne, krásne, je krásne.
Je krásne
nevedieť o trpkej chuti prvých strát
a chodiť s loptou v duši,
tam, kde stojí internát.
A kresliť na múr dážď
a vedieť, že je náš
a oknom šepkať,
šepkať mám ťa rád.
A potom za motýľom
utekáš si po svete
a celé dni rozmýšľaš
o láske a o kvete.
A zákaz výšok máš
a kreslíš na múr dážď
a tušíš
chuť tých prvých strát
a tušíš
chuť tých prvých strát
a tušíš
chuť tých prvých strát.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.