Zdeněk: Na návrší taký dom
má iba Rosemarie,
dom s červeným komínom
je mojej Rosemarie.
Ten dom je pevný jak hrad
a ja som preto tak rád.
Spolu: Že dom na návrší,
čo nám doň neprší,
je mojej Rosemarie akurát
a že tú Rosemarie
a že tú Rosemarie
a že tú Rosemarie.
Zdeněk: Ja mám rád.
Má biely dom
a má kus záhrady,
už to snáď prezradím,
v čom je tu vtip.
Však v dome tom
aj iné má vnady,
niet za ne náhrady,
je to môj typ.
Strieborný hlas
a srdce zo zlata
a sladké objatia
za milión.
Je to navlas
to, čo ma rozjarí
a to má Rosemarie
tam v dome tom.
Zdeněk: Na návrší taký dom
má iba Rosemarie,
dom s červeným komínom
je mojej Rosemarie.
Ten dom je pevný jak hrad
a ja som preto tak rád.
Spolu: Že dom na návrší,
čo nám doň neprší,
je mojej Rosemarie akurát.
La la la la, ho ho hó Rosemarie,
la la la la, ho ho hó Rosemarie.
Zdeněk: Ten dom je pevný jak hrad
a ja som preto tak rád.
Spolu: Že dom na návrší,
čo nám doň neprší,
je mojej Rosemarie akurát
a že tú Rosemarie
a že tú Rosemarie
a že tú Rosemarie.
Zdeněk: Ja mám rád.
Spolu: Rád, rád, rád.
💬 Komentáre
Pridať komentár
http://www.sme.sk/c/3533488/Nikdy-som-sa-necitila-ako-Svedka.html
Buďte prvý kto napíše komentár! 🎵