Zoro: Kým železničný zvon volá na perón, vavavá, v diaľke píska vlak, z koľajníc nám prach stúpa do očí, stúpa do očí. Jana: Tak plynú minúty golier zdvihnutý, sochy bezo slov, ktorým zbytok snov stúpa do očí. Pohladím ťa mĺkvym objatím, tá noc, tá noc bola krásny dar. Zoro: Ale nehovor, medzi nás nad ránom vstúpil čas, tak stojíme tvárou v tvár. Jana: Máš náhle máš pohľad hviezd, kam ťa vlak má viezť. Zoro: Ale ja viem, je to tým. Jana: Ja viem, je to tým. Zoro: Z cigariet nám dym. Jana: Z cigariet, že nám dym. Zoro: Stúpa do očí. Jana: Stúpa do očí. Pohladím ťa mĺkvym objatím, tá noc bola krásny dar. Zoro: Medzi nás. Jana: Medzi nás. Zoro: Nad ránom vstúpil čas, tak stojíme tvárou. Jana: Tvárou v tvár. Máš náhle máš pohľad hviezd, kam ťa vlak má viezť. Zoro: Ja viem, je to tým. Spolu: Z cigariet, že nám dym. stúpa. Jana: Stúpa. Zoro: Stúpa, stúpa, stúpa. Spolu: Do očí.