Dospelí - Zoro Laurinc (Georges Moustaki / Zoro Laurinc) Vtedy vraveli sme dospelí sa majú, všetko vedia, všetko môžu, všetko majú, potom stratili sme z vreciek modré sklíčka prvý fúz a sako spravili z nás strýčka, sme na druhej strane rieky, veľa míľ a veľa liet, kto sa obzrie neskamenie, ale kde je cesta späť, nikto nehľadá ten brod nie sme deti tak čo viac, večer pozeráme film a nie z okna na Mesiac, sme dospelí, dospelí. Vtedy vraveli sme dospelí sa majú, všetko vedia, všetko môžu, všetko majú, zdá sa viacmenej nám všetko vyšlo presne preto načo smutné tony, smutné piesne, dvere od trinástych komnát nechytáme prečo aj, aj v tých ostatných sa vieme cítiť príma cítiť naj nič nám nie je nemožné, máme auto, úspech, byt, každý predsa hovorí treba užiť, treba žiť, sme dospelí, dospelí. Vieme cudzie reči, svetre máme krásne z knižiek viac bestsellery, menej básne vieme jedným uchom z rádia vnímať vraždy, druhým rozhovor o práčke čo má každý, vieme zohnať telefón aj kľúče z požičaných chát vieme viazať kravatu aj pridať k džintoniku ľad do miest našich detských snov môžeme lietať lietadlom kedysi sme chceli stan a dnes chceme vlastný dom, sme dospelí, dospelí. Na tie príma žité roky zaklopal nám čas začul som tú rieku detstva nástojčivý tichý hlas možno sa to zdá aj vám komu nie nech prepáči ja však od tej chvíle viem, že to vôbec nestačí byť dospelý, dospelý, dospelý, dospelý, dospelý, dospelý.