Mama, skrine sú plné pešiakov,
fakt,
pýtal som sa ich,
ale oni odvrkli:
Taký je život muža.
Mama, v salóne je tank,
fakt,
pýtal som sa dôstojníka,
ale on sa zasmial, vraj:
Na rozkaz kráľovnej.
Klavír bol aj tak rozladený.
Mama, vylešti si poznávaciu značku,
vzadu v záhrade je hríbovité mračno,
fakt,
chcel som dnu priniesť mačku,
ale rozpadla sa mi v rukách,
fakt,
chcel som čisto umyť okná,
ale nie ty.
Fakt,
skúšal som sa schovať pod schodami,
ale boli tam náčelníci civilnej obrany,
fakt,
skúšal som zavolať linku dôvery,
ale bolo obsadené.
Išiel som po policajtov,
ale práve drancovali mesto,
išiel som po hasičský voz,
všetky sa nabúrali cestou.
Išiel som po kňazov,
no boli na kolenách,
prehovor, mama,
prosím, nelež ako nemá,
prehovor, mama,
prosím, nelež ako nemá.
Prehovor, mama.
Žiadna vojna nevytvára hrdinov,
vytvára len opustené siroty a zúbožené ženy.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.