Jozef: Raz keď dorástla,
usporiadali na zámku oslavu,
na ktorú prišlo mnoho pytačov
z celého sveta.
Steny zámku boli vyzdobené šľahačkovými závesmi,
horeli šľahačkové sviece,
sluhovia v šľahačkových úboroch
nosili na stôl samé šľahačkové torty
a zámocká kapela začínala hrať.
K princeznej pristúpil prvý pytač
z krajiny rakov a rýb,
princ Kukus Rupus.
Pavol:
Lipipi lumpipi rumpipi rup,
ľúbim vás jak rybku, basta a šup,
lipipi lumpipi rumpipi rup,
ľúbim vás jak raka, basta a šup.
Možno, že zdá sa vám, že ja račkám,
to preto, že sa vždy rakmi napchám,
z račieho kráľovstva prišiel som sem,
do račieho zámku odviesť vás chcem.
Lipipi lumpipi rumpipi rup,
svoj račí majetok núkam na šup,
lipipi lumpipi rumpipi rup
ľúbim vás jak šťuku, basta a šup.
Možno, že zdá sa vám, že ja račkám,
to preto, že sa vždy rakmi napchám,
z račieho kráľovstva prišiel som sem,
do račieho zámku odviesť vás chcem.
Možno, že zdá sa vám, že ja račkám,
to preto, že sa vždy rakmi napchám,
z račieho kráľovstva prišiel som sem,
do račieho zámku odviesť vás chcem.
Možno, že zdá sa vám, že ja račkám,
to preto, že sa vždy rakmi napchám,
z račieho kráľovstva prišiel som sem,
do račieho zámku odviesť vás chcem.
Jozef:
Princezná sa uchichtla a povedala:
Som navyknutá na šľahačku
a nie na žaby a rakov,
odvetila pyšne
a zdvihla svoj noštek ešte vyššie.
Ani to nestačila dopovedať
a už k nej pristupoval druhý princ
s papagájom na pleci.
Uklonil sa,
takže mu papagáj
takmer odletel z pleca,
a spustil.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.