Peter: Do tanca nás polka volá,
srdce zaplesá,
hybaj, kmotra, spoza stola,
tanca neboj sa.
Zora: Čo by som sa, kmotre, bála,
len nám musia hrať,
veď som iba vlani mala
päťdesiat.
Peter: Hrajú nám tú, čo si chcela,
tú ti, kmotra, vieš,
len sa bojím, že mi z tela
dušu vytrasieš.
Zora: To rozprávaj dákej mladšej,
dedko úbohý,
dobrý pozor daj si radšej
na nohy.
Peter: Nebol sa ja nikdy, dovoľ,
tanečníkom zlým,
tak už viacej ani slovo,
veď sa pomýlim.
Zora: Už sa krútia mladí, starí,
polku hrajú nám,
hoc sa v tanci vážne tvárim,
radosť v srdci mám.
Peter: Nevrav, kmotra, radosť máme
predsa obaja,
tanec mladosť navracia,
srdcia opája.
Spolu: Nie sme takí starí,
ešte v kalendári
dosť dní čaká na nás,
Hrajteže nám hoci
je už po polnoci,
hrajte nám aspoň raz.
Náš život nie je
iba majáles,
no nikdy nebol
taký ako dnes.
Nie sme takí starí,
ešte sa nám darí
krútiť to v kole o stošesť.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.