Zapáľme ohne na horách,
nech to, čo bolí
do tla zhorí.
Rozhojdať zvony na poplach,
namiesto slov
hmm, hmm, nech zaznie kov.
Nech vidí každý, kto má strach,
akú má moc
hmm, hmm, tá zvláštna noc.
Noc dlhá ako cesty
sťahovavých vtákov,
noc, ktorá k ránu cúva
ako zástup rakov.
Tá noc, čo stisne naše srdcia
chladnou labou,
tá noc, čo navždy z chlapcov
robí chlapov.
Zapáľme ohne na horách,
nech to, čo bolí
do tla zhorí.
Rozhojdať zvony na poplach,
namiesto slov
hmm, hmm, nech zaznie kov.
Nech vidí každý, kto má strach,
akú má moc
hmm, hmm, tá zvláštna noc.
Noc, v ktorej ťarchavejú ruky
zvláštnou silou,
noc, v ktorej nestretneš sa
so žiadnou vílou.
Keď prvý výbuch
nočných kvetov striasa peľ
a ráno na okná zabubnujú
prsty striel.
Zapáľme ohne na horách,
nech to, čo bolí
do tla zhorí.
Rozhojdať zvony na poplach,
namiesto slov
hmm, hmm, nech zaznie kov.
Nech vidí každý, kto má strach,
akú má moc
hmm, hmm, tá zvláštna noc,
tá zvláštna noc,
hmm, hmm, tá zvláštna noc.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.