Pavol: Možno, že ti vymyslím,
z lásky bielu kolísku,
ukryje ťa pred snom zlým,
čo je ti vždy nablízku.
Možno, že ti vymyslím,
krásne meno bez písmen,
nebude mať žiadny rým.
Bude prosté,
bude ako deň,
bude prosté,
bude ako deň.
Budeme sa húpať len,
ako v spiacom oku sen,
vymyslíme z piesku hrad,
v ktorom býva chlapec rád.
Budeme sa húpať len,
ako v spiacom oku sen,
vymyslíme dievčatám,
tisíc zlatých,
tisíc zlatých brán,
tisíc zlatých,
tisíc zlatých brán.
Nakoniec ti vymyslím,
z hodvábu modrú loď,
budeš na nej plávať,
budeš na nej plávať,
budeš na nej plávať,
budeš na nej plávať.
Tisíc zlatých,
tisíc zlatých brán,
tisíc zlatých,
tisíc zlatých brán,
tisíc zlatých,
tisíc zlatých brán,
tisíc zlatých,
tisíc zlatých brán.
Možno, že ti vymyslím,
z lásky bielu kolísku,
ukryje ťa pred snom zlým,
čo je ti vždy nablízku.
Možno, že ti vymyslím,
krásne meno bez písmen,
nebude mať žiadny rým.
Bude prosté,
bude ako deň,
bude prosté,
bude ako deň.
Nakoniec ti vymyslím,
z hodvábu modrú loď,
budeš na nej plávať,
budeš na nej plávať,
budeš na nej plávať,
budeš na nej plávať.
Jozef: Ráno sa princezná zobudila
a neverila vlastným očiam,
stál pred ňou obyčajný otrhaný spevák.
„Kam zmizol môj zmrzlinový princ?“,
plakala, „Ty si ho istotne zabil“.
„Roztopil sa“, povedal spevák a usmial sa.
„Ty si ma oklamal, ja chcem zmrzlinového princa“, plakala princezná.
„Ale veď to som ja. A vôbec, pozri sa do zrkadla ako vyzeráš“.
Princezná sa pozrela do zrkadla a zhíkla.
„Veď to nie som ja. Kde mám šľahačkové vlasy, kde mám šľahačkové lýtka?
„Roztopili sa.
Teraz si celkom obyčajné dievča“.
„Ja chcem ísť domov“, fňukala, dupajúc nôžkou po zemi.
„Choď, ak trafíš. Budeš tu žiť so mnou pokiaľ si neprivykneš obyčajnému životu“.
A žili tak dlho v spevákovej chalúpke,
až si princezná privykla obyčajnej robote,
musela žehliť, prať, zametať, kŕmiť vtáčkov, ba i čistiť gitaru od prachu.
Slavik
🌟
(5750 piesní)
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.