S rukami vo vreckách
sa hrbia pred pasážou,
z očí im pozerá
tak trochu záhada.
Dívajú sa na zhon sveta
s ľahostajnou tvárou,
na nikoho nečakajú,
nik ich nehľadá.
On slovka nepovie
a ona mlčí stále,
jej uši od detstva sú
mŕtve pre frázy.
Pre to, čo ma v kútku duše,
sú jej slová malé,
on sa bojí, že ju drsnou
vetou urazí.
S rukami vo vreckách
sa hrbia pred pasážou,
z očí im pozerá
tak trochu záhada.
Dívajú sa na zhon sveta
s ľahostajnou tvárou,
na nikoho nečakajú,
nik ich nehľadá.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.