V starodávnom meste spávam
vždy, keď snívam,
v starom meste štíhlych katedrál,
som zvonár,
na noc vchádzam
vyzváňať ti lásku, keď spíš.
Po rebríku k tebe kráčam ako anjel,
jedno krídlo ulomené mám,
tam padám,
keď sa skláňaš
do tmy, v ktorej sa ti stratím.
Sám,
k tebe sám chodím,
zvoním,
možno mám ešte do rána čas.
Sám,
k tebe sám chodím,
zvoním,
možno mám ešte do rána čas.
Keď precitnem,
dávno je sen
v krídle skrytý,
krídlo potom vždy si odnesú,
už nie sú,
už si hvízdam
starú pieseň, ktorú mám rád.
Sám,
k tebe sám chodím,
zvoním,
možno mám ešte do rána čas.
Sám,
k tebe sám chodím,
zvoním,
možno mám ešte do rána čas.
V starodávnom meste spávam
vždy, keď snívam,
v starom meste štíhlych katedrál,
som zvonár,
na noc vchádzam
vyzváňať ti lásku, keď spíš.
Slavik
🌟
(5750 piesní)
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.