Vonku prší, to sa stáva, už nečakám
na zázrak, vonku prší a ja sa vzdávam,
moje slzy však mnohé prezradia.
Čierny havran lieta hlavou, stále nedá pokoja,
aj keď je to už dávno, každú noc ma budí zo sna...
Tisíc tvári-každá iná, po daždou sa diabol skrýva,
tisíc klamstiev, tisíc právd, tisíc jabĺk...
a len jeden had...
Noc tmavé krídlá má a oči, ja bojím sa
dotknúť a zistiť, že tu už nie si.
Nekonečná tma, hučiaca prázdnota,
nekonečná noc, noc a samota...
Už viem, čo tomu chýbalo, celý ten čas čo
podrývalo pravdivosť okamihu kazdého.
Je to až k smiechu, že som si celý ten čas
nevšimol, že tvojim očiam chýba plač a slzy...
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.