Dobro zostalo nedokončené
Na poliach, kde nerastie nič len burina,
som našiel kvet pri mojich nohách
otáčajúci sa tam mojím smerom.
Rukou som objal jeho stonku
a ťahal, kým sa korene nevzdali,
nájdúc tam to, čo mi chýbalo.
A viem...
Takže si hovorím, hovorím si, je to zlé.
Je bod, ktorý sme prekročili a z ktorého niet návratu.
Cítil som chladný dážď prichádzajúcej búrky...
Iba kvôli tebe
som nespal tak dlho.
A keď spím, tak snívam
o topení sa v oceáne,
túžiac po brehu
kde môžem spustiť svoje vlasy.
Pôjdem za tvojím hlasom,
všetko, čo musíš urobiť je skríknuť!
V mojich rukách tie lupene zhnedli,
vysušené padajú na zem,
ale teraz je práve už neskoro.
Vtlačil som svoje prsty do zeme,
vracajúc tento kvet do hliny,
takže môže žiť, už som odišiel.
Ale viem...
Niet dňa, kedy by som necítil jeho odmietnutie.
Je bod, ktorý sme prekročili a z ktorého niet návratu.
Cítil som chladný dážď prichádzajúcej búrky...
Iba kvôli tebe
som nespal tak dlho.
A keď spím, tak snívam
o topení sa v oceáne,
túžiac po brehu
kde môžem spustiť svoje vlasy.
Pôjdem za tvojím hlasom,
všetko, čo musíš urobiť je skríknuť!
Iba kvôli tebe...
Iba kvôli tebe...
Iba kvôli tebe
som nespal tak dlho.
A keď spím, tak snívam
o topení sa v oceáne,
túžiac po brehu
kde môžem spustiť svoje vlasy.
V tvojom náručí.
Iba kvôli tebe
verím v anjelov.
Nie v takých s krídlami,
nie, nie v takých so svätožiarou.
V tých, čo ťa privedú domov,
keď sa domov stane cudzím miestom.
Pôjdem za tvojím hlasom,
všetko, čo musíš urobiť je skríknuť!
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.