Slová na perách,
Začína sa preriekať,
Vlastnou vinou
Stráca pevnú pôdu
A keď chce viac,
Oh nie nie,
Nemôže to mať,
Oh nie nie,
Cíti sa, akoby zadržiavala
Život, aký si zaslúži
Povedala, občas
Sa pýtaš sám seba prečo,
Cítiš, že to nezvládneš,
Cítiš, že sa plazíš na kolenách
Vnútorný hlas,
Oh nie nie,
Jej našepkáva lži,
Oh nie nie,
Jej sny sa rúcajú,
Ako nočná horiaca obloha
Už nie si dieťa,
Ty si ten,
Nemôžeš poprieť,
Čím si sa stal,
Nemôže ti to ublížiť,
Ale môže ťa to rozožrať zvnútra
Povedala, občas
Sa pýtaš sám seba prečo,
Cítiš, že to nezvládneš,
Cítiš, že sa plazíš na kolenách
Povedala, občas
Sa pýtaš sám seba prečo,
Cítiš, že to nezvládneš,
Si unavený zo žobrania, žobrania a prosieb
No ty vstávaš,
A hľadíš im priamo do očí,
Neveríš ich klamstvám,
Veríš svojmu srdcu
Je čas na nový začiatok,
Na nový začiatok
Lebo ak to nie je láska, tak
Potom je to málo,
Ty si zaslúžiš viac,
Viac, ako máš,
Hlas v tebe kričí,
Vstaň z kolien,
Vstaň,
Kričí ona
Občas,
Občas klamú a pretvarujú sa,
Občas tí pekní plačú
Ty to začínaš chápať,
A si ľahký ako vánok,
A dávaš im zbohom...
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.