Slová jej začínajú vykĺzať z pier.
Stráca kontrolu sama nad sebou.
A keď chce viac, oh, nie, nie,
nemôže mať viac, oh, nie, nie.
Má pocit, akoby nežila život, ktorý si zaslúži.
Povedala: Niekedy sa pýtaš sám seba, prečo?
Cítis, že sa z toho nemôžeš dostať,
cítiš, že sa plazíš po kolenách.
Vnútorný hlas, oh, nie, nie,
jej klame, oh, nie, nie.
Jej sny horia ako páliaca obloha v noci.
Už žiadne dieťa, si tá,
nemôžeš poprieť, kým si sa stala.
Nemusí ťa to zraniť, ale môže ťa to vo vnútri zožierať.
Povedala: Niekedy sa pýtaš sám seba, prečo?
Cítiš, že sa z toho nevieš dostať,
cítiš, že sa plazíš po kolenách.
Povedala: Niekedy sa pýtaš sám seba prečo?
Cítiš, že sa z toho nevieš dostať,
cítiš, že sa plazíš po kolenách.
Si chorá z neustáleho prosíkania.
No teraz vstávaš a pozeráš sa im priamo do očí.
Neveríš ich klamstvám.
Toto odhodlanie ti vychádza priamo zo srdca.
Nadišiel čas na nový začiatok, lebo ak sa nejedná o lásku,
tak to sa nejedná o veľa.
Zaslúžiš si viac,
viac než to, čo máš.
Tvoj vnútorný hlas kričí: Postav sa na nohy! Vstaň!
Kričí: Niekedy,
niekedy sú ich klamstvá pretvárkou!
Niekedy tá krásna tvár zaplače.
Uzatváraš sa do seba.
Teraz sa vznášaš ako vánok a hovoríš zbohom...
Dida
(133 piesní)
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.