Polnoc,
žiadne zvuky na chodníkoch,
Stratil mesiac jej spomienku?
Usmieva sa osamote.
Vo svetle lámp
suché listy sa mi lepia na chodidlá
A vietor
začína viať.
Spomienka,
osamelá v mesačnom svite
Môžem sa pousmiať nad starými dňami
bola som vtedy tak pekná.
Pamätám si čas keď vedela som čo šťastie je
Nech spomienka zas ožije.
Každá pouličná lampa vyzerá že upadá
do rezignovaného varovania,
niekto mrmle
a lampa bliká
a čoskoro bude ráno.
Denné svetlo,
Musím čakať na východ slnka
musím myslieť na nový život
a nemusím sa vzdať.
S príchodom úsvitu
dnešná noc sa tiež stáva spomienkou
a nový deň sa začne
Vyhasnuté konce zadymených dní
zatuchlo páchnu v studenom ráne
lampa umiera
Ďalšia noc sa skončila
Ďalší deň usvitá.
Dotkni sa ma
je tak ľahké opustiť ma
Osamotená so svojimi spomienkami
na moje dni na výslní
Keď sa ma dotkneš
pochopíš čo šťastie je.
Pozri,
nový deň začal
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.