Na pokraji Ameriky,
kde betónový val mi dlane zodiera,
vo vzduchu páchne strach a stud
i zavše temnú silu naberá.
Pred strážnikmi za úsvitu,
vlastne nie je čo skrývať,
číslom na železnej bráne som
a nemusím s davom splývať.
(spievaj)
Hej chlapče,
zahoď svoje sny,
tou tiesňou iste zmorený už si.
Je proste koniec,
a ty nemáš, čo bys´ stratil,
už nie je nič, čo by si zvrátil.
Preto zvykaj si na svoju zlosť,
ona jediná je tvoja kosť.
Vitaj na pokraji..
Pod vežami veľkomesta,
ktoré honosnosti nezná kraja,
stoja zabudnutý vojaci,
bojovníci strateného raja.
Neznámy a bez uznania,
čakajú na spásu utopenú v dave.
V oceáne prázdnoty sa pýtajú,
v akom svete ocitli sa práve.
(a tak vravíme)
Hej chlapče,
zahoď svoje sny
tou tiesňou iste zmorený už si.
Je proste koniec
a ty nemáš, čo bys´ stratil,
už nie je nič, čo by si zvrátil.
Preto zvykaj si na svoju zlosť,
ona jediná je tvoja kosť.
Vitaj na pokraji..
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.