Apokalyptický žalm A z dymu vyšla kobylka na zem A bola jej daná moc škorpiónov A z dymu vyšla kobylka na zem Aby škodila ľuďom bez pečate Boha A z dymu vyšla kobylka na zem Podobná koňom pripraveným na boj A z dymu vyšla kobylka na zem Aby škodila ľuďom bez pečate Boha Kôň snehobiely – snehobiely S jazdcom čo zlostne luk napína Aby jedovatý šíp vystrelil Aby zabíjal a zvíťazil Kôň farby ohňa – živý oheň A jazdec, čo mu rozkaz dali, Aby navzájom nepriateľské sily spojil Aby sa ľudia zabíjali Poldruhej versty od Kyjeva na pokraji zlého aj dobrého V sile ľudského slova Je Armagedon... Od prvého dňa zrodenia sveta Na pokraji zlého aj dobrého V deň, kedy Kain zabil Brata Je Armagedon... A z dymu vyšla kobylka na zem ... Tri kilometre od Přemysla Na pokraji zlého aj dobrého Kde švihnú bičom skôr než si rozmyslia Je Armagedon... V deň, keď prestane zhasínať slnko Na pokraji zlého aj dobrého V deň, ktorý bude koncom sveta Je Armagedon... Kôň čierny, najčernejší z čiernych A jazdec, čo by chcel, aby sa báli Utratiť pár halierov márnych, Kým budú umierať od hladu Kôň mŕtvolne bledý, bledý mŕtvolne S jazdcom, čo smrťou je nazývaný A človek čo svoje dni prežil hlúpo Bol vzatý do priepasti černe V pästi, čo ľudskú pýchu zlomí Na pokraji zlého aj dobrého V zmrzačení ľudskej duše Je Armagedon... Kde doteraz krvácajú rany Na hraniciach zlého aj dobrého V puknutom srdci Manhattanu Je Armagedon... Apoštolský žalm V Boha, čo je Otcom všemohúcim V Boha čo je sveta Stvoriteľom Verím, verím V Ježiša, Syna Jediného Čo sa z Ducha Svätého počal Verím, verím Že zrodil sa z Márie Panny A za Piláta bol umučený Že umrel na kríži zavesený Svojimi blížnymi umučený Verím, verím, verím Z bezsenných nocí skladám modlitbu Za dar najväčší – dar veľkej viery Za to, čo sa nedá zvážiť a zmerať Z Božej lásky, nie z Božieho trestu Prosím o veľký dar Prosím o dar veľkej viery Že umrel a do pekiel zostúpil A že na tretí deň vstal z mŕtvych Verím, verím Že sedí po pravici Otca S Otcom i Duchom Svätým panuje A opäť v sláve príde z neba Aby súdil živých i mŕtvych Verím, verím, verím Z nocí a svitaní skladám modlitby Za najväčší dar – dar veľkej viery Za to, čo sa nedá zvážiť či zmerať Z túžby Boha – nie z Božieho trestu V životodarnú moc Ducha Svätého V presvätú cirkev všeobecnú Verím, verím V to, že raz ešte Boh vypočuje Hriešnika, hoci by najväčší bol Verím, verím Že telá vstanú z mŕtvych Po poslednom Božom súde Že bude odpustenie hriechov A že nadíde život večný Verím, verím, verím Z nocí za oknom skladám modlitbu Za najväčší dar – dar veľkej viery Za to čo sa nedá zvážiť či zmerať Z potreby Boha, nie z Božieho trestu Prosím o veľký dar Prosím o veľký dar - veľkej viery.... Žalm Adama a Evy Jablko dával Satan, hovoriac: jedz, človeče, odmietajúc Boží zákon, a do konca sveta a na veky vekov Pán Boh vyhnal ľudí z Raja. Prisľúbil Eve Pán, že bude matkou matiek Prisľúbil Eve Pán, že Mesiáš zatrasie svetom prisľúbil Eve Pán, že prehrá vojnu Satan Prisľúbil Eve Pán, Že sa vráti na konci sveta Muž v pote orie zem Po tom, čo ich z Raja vyhodili Tú zem, z ktorej ho Boh stvoril, a na ktorú sa po smrti zmení. Prisľúbil Eve... prisľúbil Pán Chceli sa rovnať Bohu Rovno potrestaný pravdou, Čo zabolieť mala Teraz iba môžu skrývať pod šatami Svoje po sebe túžiace telá Žena v námahe tehotenstva S plamienkom života v tele chodí Lebo Pán jej prikázal vo svojej múdrosti V bolestiach vždy deti rodiť Na hranici Raja stoja anjeli Pod plášťom planúce meče Majú strážiť hranicu Aby žiaden človek viac nevzal jablko stromu života Žena bude túžiť po mužovi On preto – nad ňou má panovať Muž v záprahu dní námahy Do konca svojich dní má pracovať Žalm Abraháma Ako si mohla pochybovať Sára Že syna porodiť môžeš Čo znamená tvoja starosť Veď Pán môže všetko Pod dubami, pod dubami Mamreho V páľave toho leta Spotení po prejdenej ceste Abrahám Pánovi sveta Od prachu umýval nohy Boh s dvomi anjelmi V najhorúcejšej časti dňa Zjavil sa pod dubami Aby sľub zložil Boh chlebom sa posilnil Anjel ochutnal mlieko A potom celé veky Človek na Boha čakal Žalm Mojžišov Mojžiš, čo slúžil Stojac pred Pánom tvárou v tvár Buď pochválený, Bože náš Pretože sväto v Boha veril Videl očami svojimi krajinu Ktorú pred rokmi Boh prisľúbil A ty, ty čo si slúžil, stojac pred Pánom tvárou v tvár, buď pochválený, Bože náš Vyviedol z egyptskej ich poroby Vediac, kde zem je zasľúbená Klaňať sa zlatým bôžikom nedovolil Z celého srdca chváľme Pána Prikázal vlnám sa rozdeliť A suchou nohou prešli more A potom mannu z neba delil Chválime zo srdca Teba – Bože Hoci im Božie znamenia konal Hrešili tak, že prišiel trest 40 rokov na púšti Z celého srdca chváľme pána Keď sa ľud právu bránil Na Boží pokyn do kusa kameňa Vyryl pre ľud prikázania Z celého srdca chváľme Pána A videl z hory, z vôle Božej Jericho a zelené palmy Z celého srdca Boha chváľme Avšak tej krajiny, spolu s ostatnými, sa jeho noha nikdy nedotkla, lebo jemu nebolo dané vojsť do tej krajiny, z celého srdca chváľme Boha Žalm s Krakovom Jana, Mária, Jakubova matka aj Mária Magdaléna Povedal vám vyslanec Boží povedal vám anjel Pána, Že Ježiš ako sľúbil - ožil Že predsa vravel, čo sa stane Vraj poriadne zatriasla sa zem, keď z neba dole schádzal anjel Strážca pri hrobe priam onemel nevediac, čo sa s ním tiež stane Chcela by som sa spýtať anjela na vec, čo zdá sa očividnou Čo cítil, keď na tie ženy volal: „Hľadáte Ho – ale on vstal z mŕtvych!“ Chcela by som ťa, anjel, stretnúť a na tisíc vecí spýtať Hoci aj – či je pravdivá klebeta, že Satan má miesto palcov kopytá Či vám niekto bráni byť s ľuďmi Či niekto z vás má rád tanec Či je vašou prácou zvestovanie či byť poslom vážnych správ Kde ste sa anjeli skryli, že vás naháňam dookola po meste Vraj lietate po Krakove, ale taxikár na Forde nestíha Ukázala by som vám cestu kam chcete a všade odviezla s poctami Keby ste sa zdvorilo spýtali Pána Boha Spýtali, čo so mnou, čo tiež so mnou bude Žalm zahľadenia Zahľadel sa, zahľadel sa anjel do plameňa červene vašich perí Zahľadel sa, zahľadel sa anjel do žiary červene vašich úst Zoslal anjel z neba, zoslal sneh keby mohol, tak by tu hneď zbehol Zoslal z neba anjel, zoslal mráz keby mohol, tak lásku by nám zniesol Zoslal z neba anjel, zoslal sny v snoch padajú anjelské horké slzy Žalm anjela strážcu V kvetoch, ktorými na jar belejú stromy A v nadchnutí zo sveta tkvie... Anjelu zloby – nedožeň ma Do pästí čo sú až do kostí odraté V Poznani čo je nad riekou Warta A nad Pilicou v Bialobregoch V tráve voňajúcou harmančekom V jej sivo-chmúrnych očiach Anjelu strážca, podlosť moju Už nepokúšaj s tým, čo je zakázané V Przemyślu čo je nad riekou San Nad riekou Odrou vo Wroclavi Až s jednou nedeľnou zorničkou Sa udivený anjel strážca dozvie Že život je chorobou smrteľnou Tak rovnako smrteľnou ako človek V kufajke ľadovomrazivých slov V bezmocnosti vyplakanej slzy Anjelu strážca – nenávisť moju Nedovoľ mi ospravedlniť vierou V Lomži, čo je nad riekou Narev A v Novom Sade nad Dunajcom Kým sa neónik hviezdy blysne Kým sa oči potešia dňom Anjelu pomsty – neveď ma cestou Čo vedie do tmy V Ostrovci nad riekou Kamenná Vo Varšave čo je nad riekou Visla V hurhaji dňa aj v nočnou tichu i zahľadený na radosť tvoju Anjelu hnevu – nestoj za mnou Vo vychudnutých tvárach hladných detí V Drezdenku, čo je nad Notecou Nad riekou Prosno za Kaliszom Žalm mojich sĺz Zaplačem horko nad mojim strachom Zaplačem nad mojím nedostatkom viery Zaplačem keď pod mojou strechou Vyhlási Smrť vety trestu Zaplačem, že tak ťažko so životom Že so mnou ťažko v prvom rade Zaplačem za tým úsvitom na úsvite, Ktorý už nikdy nebude Nádeje lúč na prežitie Ježiš, Ježiš, vtelené Slovo, Vykupiteľ Ježiš, Ježiš, vracia Boh nový život Je človekom i Synom Božím A hoci umrel - predsa ožil Zaplačem nad svojou drzou papuľou Nad zradou a nad prašivým rokom Zaplačem, že sa všetko skončí, Zaplačem nad plačúcim svetom Hoci ničoho neubudne, keď zabudnutie Nás pochová Zaplačem, že už ma nebude, Zaplačem, že už nebude teba Zaplačem nakoniec nad starosťou, Nad bolesťou a chorobami Zaplačem, milá, nad láskou, čo spolu s nami umrieť musí Zaplačem ešte nad milovaním A tými, ktorí ostanú Keď neprídem na raňajky A nikdy už nebude ráno Žalm s černicovými kríkmi Septembre s černicovými kríkmi Septembre ako nemý plač žaltára Septembre sa černicovými kríkmi Podopretý konár zrelej slivky September a Bonaparte v Moskve šarvanci, čo sa so šabľami bavia September a dve delenia Poľska Kytica pivónii pre dievčinu September s Hitlerom a Stalinom Svetový šik Zakopaného septembrový pohreb Witkaceho Smrtiaci úpal na uliciach September a cyklon B v Osvienčime Včely, čo v sade sladko bzučia Atentát na olympiáde v Nemecku Horizont z vresových kvetov September a cela Wyszyńského Stolík, čaj a noviny Septembrový puč Pinocheta Lesy, čo dajú koše hríbov September Dagestan a Basajev Obťažené trpkým jablkom sady September so začiatkom Intifády Babka čo prevzala dôchodok September a mŕtvoly vo WTC Chrumkavé pečivo na raňajky September a smrť s kosou v Beslane Žalm mojej nádeje Odkedy myslím, vlečie sa so mnou Tak ako zatykač moja nádej Že smrť nič vo mne neukončí Nad kôrkou chleba I nad glgom vody Vo vrchole túžby Moja nádej Že smrť je začiatkom nového života Mesiáš, Bohom pomazaný Človek, poslaný spasiť svet Kristus Nad gaštany a umieranie Keď je nevyhnutnosťou moja nádej Že smrť je krokom Do sveta a večnosti Žalm proti zúfalstvu Nech vymenia zúfalstvo za jas nádeje Nech orgovánom sa tešia namiesto toho, aby smútili nad smrťou Prečo by nemali vstať z mŕtvych Keď jeden sa zo smrti vrátil Nech poteší radostný smiech detí Stôl nech sa prehýba mnohosťou božích darov Načo jedom strachu otráviť jar Keď jeden - hoci umrel – ožil Bol som pri mojom otcovi naozaj, naozaj Otče náš Tam je dom Otca všemohúceho a tam je vlastne môj dom – aj váš Bol som pri svojom otcovi Nech teší oči slnečný lúč A pieseň života, čo zaznieva v duši Načo sa trýzniť blízkosťou konca keď jeden putá smrti zlomil Žalm s kyticou konvaliniek Čo je to láska? Je to úsmev z môjho zrkadla? Čo je to láska? Sú to ústa, či dlane tvoje? Hviezdou, čo svieti ako supernova, žiarou, keď v ústach zaplanú slová, tým je, tým je môj milý láska keď sa svet v základoch trasie, tvojej túžby veľkým túžením tým je, tým je, môj milý, láska Nadránom včera volal z Krakova Nepýtal sa na slzy, nepýtal sa na nič Kytica konvaliniek s bozkami Len sa nepýtať, čo je medzi nami Kŕčom bolesti a zachvením pier Otvorením viečok, keď sú zavreté Tým je, tým je moja milá, láska Nedostatkom dychu na horskom štíte A najšťastnejším zo všetkých životov Znenazdania kabáty niečo spojilo Úsvit hovorí súmraku, súmrak hovorí láska Žalm s tancovaním Zatančí Hanka kým sadne hmla, kým je žiara a jas za ránka Zatančí Hanka a v doline chlapec dievčaťu vrkoč odťal Zatancuje zodratá topánka so zaplátanou sukňou Zatancuje Boží ľud, chváliac krásu sveta Zatancuje Hanka Z Polonín šál, kabát z poľa a maky z venčeka A v doline chlapec dievčaťu venček sňal Zatancuje Hanka Kým žiara z úst, kým spáli sa dlaň milého Zatancuje Hanka A v doline chlapec dievčine srdce vzal Žalm milovania Za oheň, čo plápolá v peci, aj za svrčkov nadránom Za hviezdy, keď v kalužiach svietia, Miluj ma, miluj ma, milovaný Za srdce, čo nedbá na klebety aj za tance do rána Za svet, ktorý s tebou uvidím, Miluj ma, miluj ma, milovaná V novinách sa pýtajú, ako sa dá tak milovať o deviatej ráno? Za leto a egrešový kompót, aj za sneh v Zakopanom aj za to, že stále vedľa som, Miluj ma, miluj ma, milovaný Všemohúci Pane, ako sa dá tak milovať, deliť sa milovaním Za kvietok vystrihnutý z krepového papiera aj za tortu s marcipánom, za lyže aj za svätý obrázok Miluj ma, miluj ma, milovaná Tak milovaná Najväčším objavom je to, že sa dá tak milovať po celučký život Žalm pre teba Hoci nemáš oči modrejšie než tamtá mala, tamtá, čo kedysi zo žartu nebo na kusy roztrhala Hoci nemáš oči čierne jak búrka na konci leta, ty si každým letom a každou búrkou môjho sveta Pýtam sa hviezdy, čo cestu ukázať blúdiacim mala, prečo zo všetkých túžob na svete Si si mňa vybrala Hviezda, čo sa stále v rieke prezerá, to tiež nevie, prečo zo všetkých túžob na svete vybral som si teba Polož ma na svoje rameno, polož ako pečať na srdce Pocíť chuť môjho túženia, Jak pečať prosím polož ma Hoci tvoje vlasy nie sú ako lány zlatej pšenice, dievčiny, ktorá srdcom otriasla ako víchrica hoci nemáš vlasy také čierne ako krídlo havrana, Nie havranočiernu, nie zlatovlasú, ale teba hľadám Hoci nemáš dlaň, ktorá líce ako oheň páli Dlaň chlapca, po ktorom zostal v komode šálik Hoci nemáš dlaň ako tá, čo do srdca klávesom ťuká, predsa tvoju dlaň moja dlaň od počiatku hľadá