ak máš strach ak máš strach, že zasa zablúdiš v byte že bezmocná samota práve na teba zvýši kým na knihu pri váze nepadne lupeň a potvrdí pravdu o zátiší..., radím ti uteč piatok vždy do ulíc vypľuje ľudí keď zostaneš doma nebudeš lepší si snob ak si myslíš, že je to lacné že iba zdrhajú a nevedia pred čím bude to lekcia pre tvoju pýchu a možno že práve všetci tí ľudia sa tajne snažia dať vzduch tvojmu dychu pomôžu zázraku, aby sa udial noc sa trbliece v odraze cez výklad patríš jej od chvíle čo na teba sladko dýchla teraz ani nevieš, kde práve stojíš a dívaš sa do tváre či stále platí kto vie kde sa nájdeš až to tu skončí a či sa ti vôbec bude chcieť vrátiť kaviareň pred ktorou mokneš s drevenou plachetnicou v okne telo je bremeno ktorým nevládzeš pohnúť a ona ťa volá, volá ťa „poď dnu“ noc sa trbliece v odraze cez výklad patríš jej od chvíle čo na teba sladko dýchla hudba a text: Rusnák