mikádo z prázdnej hlavy ti nik myšlienku neukradne keď večer pred telkou chytáš perličky na dne inokedy sa zas cítiš ako zlodej že hľadáš múdrosti v článkoch z časákov na záchode aké pevné sú piliere čo na nich staviaš svoju nádej i všetky písmenká z polievky už sú pekne v rade ale po tomto obrázku ti stále niekto čmára a život si ťa kreslí ako domček do skicára je to predstava za ktorou sa pachtíš, ale kdeže toto nevyhráš je jedno aký si bežec tvoj život je mikádo rozsypané po stole a špajla ktorú ťaháš vždy leží celkom dole –––– to čo ťa drží ťa drží, lebo to sám nevieš pustiť ale nie každá nitka musí ku tebe ústiť ty sa len bojíš, že dotkneš sa ľudí že zhoria ti plány, budeš naveky blúdiť tak už môžeš viesť reči čo by si chcel ale sa nedá na čo všetko si starý a čo už nie je pre teba netreba to liečiť, ale zájdi si za plentu a odlož si tam strach a tie sklony k sentimentu aký má zmysel hľadať to pravé keď už ani nevieš čo máš v hlave kedy čo skončí a kedy začne plynieš v tom kruhu zotrvačne nerátaj znova čo všetko musíš to čo tak pevne držíš pusti na všetky mikádo rozsyp a potom choď ďalej v svojej osi hudba: Lorko; text: Rusnák