Keď nemožeme prestať, veď čas nám unikol
ilúziou miesta, postupnosť pretrhol
keď obletíme kamene, ony zostanú nemenné
a my pritom starneme a ani nevieme
nieže zabudneš na krásne dni, nieže zanevrieš na posledný
mám chuť len lietať, uniknúť, len sa trblietať a mať sladkú chuť
Keď obchádzame miesta ľahkosťou ukryté
náš strom, čo skrýval hniezda, dve mená vyryté
spomienky sa derú na steny, obraz, čo si mi dal
keď klinec so stenou bol zrastený, pri dverách si stál
zatiaľ len tuším, kadiaľ nemám hlučne kráčať
nech nevyruším cestu, kde možeme opať začať
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.