Nech sa vlčí mak prebudí k spánku, cez pohľad vánku
veď cez pozlátko tuším jeho lesk a tvár, tak aby to nezbadal
svet sa točí tak, že len zámky z mokrého piesku
bez zbytočného lesku držia svoju tvár, čas asi ich nezbadal
miestami sa preženie, vánkom spí vytriezvenie
málo slov a znamenie, krátkej lásky objatie, asi nie
horúcu voňu letnej noci, každý deň učím sa naspamať
chcem vybaviť si len ten pocit, chcem sa tam dostať a to hneď
prázdnymi očami, ktoré máme, akože na seba dohliadame
odhadnúť vek toku myšlienok, priložím tie tvoje na spánok
snáď si sa nezľakol, sú to len slová, ozajstný pocit vo mne len spí
aj keď sa nimi dá priveľa schovať, posledný krát mi nezhasni
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.