Prekliatie Čierne mračná napĺňajú dennú oblohu V primitivnom kraji Nodu Ako dvaja synovia Adamovi obetujú Svoje dary pýchy k najvyššiemu vládcovi Temná skaza zrodená z obetného ohňa Kain: "Och, najvyšší, otec môjho otca, Ktorého si vykázal z tvojej záhrady Pozri sa dolu, na tvojho verného služobníka A prijmi môjho milovaného brata." So slzami lásky prvorodeného, bodá jeho najostrejšia kosa hlboko do Ábelovho srdca Vydáva ho neživého, ale večne Ocenený v duši Boha, kým jeho telo vädlo V spaľujúcom ohni Kain: "Och, môj drahý brat Odpusť mi to, čo som urobil Ale pre Toho Najvyššieho By som nemohol mať väčšiu cenu. Adam: "Kain, porušil si môj sľub dokonalej lásky Čin, ktorý si spáchal nevyhovuje Zákonom jeho vrchnosti Navždy máš blúdiť po osamelých krajinách A dnešným dňom ťa už nemôžem nazývať mojim vlastným." Kain: Och, otec, môj starý otec Prečo si ma takto zatratil? Neurobil som o čo si ma požiadal? Do temných hôr ísť nemôžem. Adam: "Už viac nestrpím tvoje hriešne slová Nemilosrdný čin, ktorý si spáchal, mu ublížil Modlím sa aby si našiel spôsob kajania A ako som bol ja vyhnaný, tak ty musíš odísť preč! Odísť preč! Vyhnaný, prvorodený sa rúti do záhad Vítajúci zbrane Kimérskej temnoty Kde nájde veľkú múdrosť A očakávajúc pod ubúdajúcim mesiacom číha Matka mágie...