Časť II: Lilithino objatie Kain: „Opustený v temnote môžem počuť najsladší hlas šepkajúci slová konca a ja sa radujem! Kto by sa odvážil rozprávať s niekým odsúdeným, tak ako ja? Poznáš môj trestný čin?" Lilith: „Som známa ako Lilith, prá nevesta tvojho otca, Rovnako ako ty odsúdená na život v tieňoch noci." Kain: „Ako môže niekto prežiť tu, v temných pustých lesoch? Bez spoločnosti či nejakého priateľa? Lilith: „V mojom nekonečnom kráľovstve je veľa spoločníkov. Cez mágiu a kúzelnosť som objavila moju slobodu." Kain: „Bola mi zima a ona ma obliekla, Hladoval som a ona ma nasýtila Trúchlil som a ona ma stále milovala Ronil som krvavé slzy a ona ich nechávala zmiznúť Sústavne bozkávala môj strach Jej silou múžem vidieť navždy Dala mi voľnosť, prosil som ju aby ma zobudila Jej krv, sladká ako víno, keď som ju pil Vzdychala len čo som zavrel oči. Do temnoty padám, padám do bezodných priepastí Obklopený neznámou cenou jej daru. Zvonku studenej čiernoty prišiel oslnivý záblesk svetla Odhaľujúci ohnivého archanjela Michala." Michal: „Prekliaty syn Adamov, Jeho milosrdnosť je naozaj úžasná Skloň hlavu a ľutuj tvoje hriechy teraz, kým nie je neskoro." Kain: „Nie Jeho vrchnosť, ale ja, Volím si život s hrdosťou tvojím "milosrdenstvom" ma Boh znechutil jeho Kráľovstvo je zamorené klamstvom." Michal: Ty nešťastný, neúctivý blázon, nehanbíš sa? Musíš sa naveky báť svetla Žijúcej lásky." Kain: „V jedno ráno ku mne prišiel Rafael na striebrných krídlach a povedal, že Ábel mi odpustil, nie však pre Jeho presvedčenie, ale pre mňa, pre temnotu, ktorá je mojim domovom. Idem sám, moja pokožka by mohla horieť slnečnými lúčmi, úsvit sa vracia pod zem bežal som hľadať úkryt pred slnkom Kainova nekonečná noc sa začala. Keď som sa zobudil, zjavil sa Uriel kosič s čiernymi krídlami ale mnohokrát som zaprel jeho pôvab odvtedy, čo sa zatratila moja krv...