Stúpaním na Solsbury Hill
mohol som vidieť svetlá veľkomesta.
Vietor fúkal, čas sa zastavil.
Orol vyletel z temnoty.
Niečo spozoroval
prišiel blízko, počul som hlas.
Stojac napínajúc každý nerv
nemal som na výber, musel som počúvať.
Neveril som tej informácii.
Spoliehal som sa len na predstavu.
Moje srdce bilo boom, boom, boom.
„Synu,“ hovoril, „ zbaľ si svoje veci,
prídem Ťa zobrať domov.“
Ticho som sa s tým zmieril.
Moji priatelia by si mysleli, že som blázon
premieňať vodu na víno.
Otvorené dvere sa čoskoro zavrú.
Tak som išiel deň čo deň,
hoci môj život bol rutina.
Pokiaľ som neprišiel na to, čo by som mal povedať,
aký vzťah by som mal ukončiť.
Mal som pocit, že som súčasťou scenérie
odchádzal som priamo z tej mašinérie.
Moje srdce bilo: boom, boom, boom.
„Synu,“ hovoril, „ zbal si svoje veci
prídem Ťa zobrať domov.“
Och, späť domov.
Keď ilúzia spriada svoju sieť,
nikdy nie som tam, kde by som chcel byť.
A sloboda robí piruetu,
keď si myslím, že som voľný.
Sledovaný bezduchými tieňmi,
kto zavrie ich oči, ale ticho môžu vidieť.
Nikto neučil ich etikete.
Prejavím sa inak.
Dnes nemusím byť náhradník.
Poviem im, čo znamenal môj úsmev na tvári.
Moje srdce bilo: boom, boom, boom.
„Hej“ povedal som „Môžeš si nechať moje veci
prídu ma zobrať domov.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.