Pristál som na striebornej obrazovke
na hlbokej divadelnej scéne
plávam si divadlom
alebo možno len snílek som
ako šarkan v jasnom poludní
úžas mi ukradol dych
hanblivá sonáta pre Merkúr
hviezdy vždy spievali tak krásne
tento piknik čoskoro skončí
skutočný život, som smutný keď vidím, že odchádzaš
chýbaš mi celým srdcom
ale radšej budem sám
pretože nemôžem žiť bez teba
západy slnka čo lesknú sa v súmraku
tak vytiahnem kotvu
a zvyšok zaistím, pretože sny sa nemenia na prach
sny sa nemenia na prach
spravil som pre krajinu
a moje oči nikdy nevideli tak zoširoka
jablko malina rieka modrá
nechcem odísť bez teba
šťastne som sa ponoril do zvuku
do smaragdového podzemia
pretieram si oči, je ťažké vidieť
obkolesený tou nádherou
je to ako umierať aby som žil, škúlim aby som videl
všetko z toho vzdialeného hromu čo mi nikdy nedával zmysel
ako každá perla zmení zrnko v hrdzu
operím vánok, pretože sny sa nikdy nezmenia na prach
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.