ZÁZRAK
Jaro Filip/Milan Lasica
Zamyslene šiel som po ulici,
mal som asi problém dajaký,
a vtom sa ma spýtal malý chlapec,
či sa ešte dejú zázraky.
Možno som mal povedať pravdu,
možno by ju chlapec pochopil.
Ale ja som rozpačito mlčal,
jednoducho nemal som dosť síl.
Načo mu hned zčerstva vešať na nos
zázrak že je iba prelud, klam.
Na pravdu má chlapec fúru času,
keď vyrastie, príde na to sám.
Je to čudné - každý muž je taký;
neverí na ženy neverné,
ale občas verí na zázraky,
a tak mu tú vieru neberme.
Ak aj na vás na ulici chlapec
uprie ten svôj zasnívaný zrak,
povedzte mu bez zbytečných rečí:
ja tu práve čakám na zázrak.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.