Červené námestie bolo prázdne, Predo mnou kráčala Natalie, Mala pekné meno, moja sprievodkyňa Nathalie Červené námestie bolo biele, sneh padal, A nasledoval som v tú studenú nedeľu Nathalie Nepretržito rozprávala, o októbrovej revolúcii. Myslel som na to, že po Leninovej soche, pôjdeme do Puškinovej kaviarne, piť horúcu čokoládu. Červené námestie bolo prázdne, Dal som jej ruku okolo ramien, usmiala sa, Mala blonďaté vlasy, moja sprievodkyňa Nathalie, Nathalie.. V izbe, na univerzite, ju skupina študentov, netrpezlivo očakávala. Smiali sme sa, veľa sme hovorili. Chceli vedieť, tak Nathalie prekladala. Moskva, ukrajinské polia, a Champs-Élyséees Všetko sa to zmiešalo, a spievali sme. A potom sme so smiechom, otvorili fľašu šampanského, a tancovali. A keď bola izba prázdna, a našli priatelia odišli. Ostal som sám s mojou sprievodkyňou Nathalie. Žiadne nepretržité otázky, žiadna októbrová revolúcia. Už sme boli inde. Dosť o Leninovej soche, Čokolády u Puškina, Je to všetko preč.. Môj život mi pripadá prázdny, ale viem, že jedného dňa v Paríži, budem robiť sprievodcu, mojej Nathalie.