sme sochy bez krídel a hviezdy kamenné
a kto z nás uvidel zjavené znamenie
sme hĺbka páperia ktorú vietor rozfúka
padajú z nás jablká deti nám neveria
sme lode bez plachiet
a rieky bez morí
ten kto má odpoveď
do prázdna hovorí
sme nahlas smutní
a len tíško veselí
veď sme dávno vedeli
čo padá do studní
vieš hviezdy svietia iba v tme
a nájdeš dávno stratené
a beží čas a sme len raz
Boh prebýva práve v nás
že smieme stúpať po schodoch
že máme krídla miesto nôh
prijať ten osud bielych vrán
to je dar čo Boh dáva nám
vytvoriť jedno telo z dvoch
objaviť tŕne na kvetoch
otvárať oči dokorán
to je dar čo Boh dáva nám
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.