nezabúdaj môžme ujsť
v očiach potme nájsť ma skús
zachráň v nás ten most
hraj mi piesne o nás dvoch
každý deň prekroč svoj tieň
so mnou blúď stovkami ciest
možno dúfam možno viem
že tvoj dych ma bude viesť
prečo tak stále mlčíš rád
môžem veriť už aj na zázrak
uč ma lietať bez krídel
nezmoknúť keď padá dážď
cítiť slnko čo nevyjde
možno raz možno tisíckrát
píš mi básne o nás dvoch
z mojich rúk čítaj kto som
žiadnej lásky nie je dosť
nechcem žiť len v tvojich snoch
kým ti uverím
rozpáľ všetky staré slová
nech náš obraz nájde prázdny rám
kým ti uverím
nespáľ ma tou láskou znova
seba samú snáď aj v tebe mám
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.