Zopár jabloní
konár nakloní,
k teplu rúk.
Chotár náhle zazvoní,
vôňou májových sviežich lúk,
chodím po lese spomienok,
ktoré mení farbu dní.
Miesta, kde tmavý slnka zrod
pohľad rozjasní,
náruč mám preto dokorán,
spievam o tom vám.
Náš sad jabloní
dáva mi zlaté plody do dlaní,
tam búrka sklamaní ma nezraní,
pretože tam domov, môj domov mám.
Náš sad jabloní
dáva mi zlaté plody do dlaní,
tam búrka sklamaní ma nezraní,
pretože tam domov, môj domov mám.
Spia v storočí
ťažko objavíš toľko krás
u nás, kam len vykročíš,
všade uvidíš kvety rásť.
Slzám sa bránim v dojatí,
keď sa na polia zvečerí,
k poliam ja lásku nestratím,
práve páperím chodím s náručou dokorán,
s piesňou ja im hrám.
Náš sad jabloní
dáva mi zlaté plody do dlaní,
tam búrka sklamaní ma nezraní,
pretože tam domov, môj domov mám,
Náš sad jabloní
dáva mi zlaté plody do dlaní,
tam búrka sklamaní ma nezraní,
pretože tam domov, môj domov mám.
|