V štíhlej tráve úsvit kľačí,
hrá sa s vánkom, má dych vtáčí,
cítim, že mu k tvári stačí
lásku klásť.
Úsvit potom trému stratí,
dá ti bozk a jeho zlatý
lúč bude rýchlo rásť.
V štíhlej tráve láska kľačí,
hrá sa s vánkom, má dych vtáčí,
cítim, že jej k tvári stačí
lásku klásť.
Láska potom krídla zloží,
vkĺzne ako vánok do žíl,
úľ obom dá svoj plást.
Príď, veď už po nebi kráča páv,
príď, rýchlo príď,
vojde k nám zo štíhlych brán,
Sám Bach na nás hľadí
a struny tráv si ladí,
tá pieseň láme ľady,
čo vrátia v nás.
Príď, už chlad ma bolí,
veď túžba pieseň zborí,
mám v očiach plno soli,
tak stíš ten mráz.
Sám Bach na nás hľadí
a struny tráv si ladí,
tá pieseň láme ľady,
čo vrátia v nás.
Príď, už chlad ma bolí,
veď túžba pieseň zborí,
mám v očiach plno soli,
tak stíš ten mráz.
V štíhlej tráve úsvit kľačí,
hrá sa s vánkom, má dych vtáčí,
cítim, že mu k tvári stačí
lásku klásť.
Úsvit potom trému stratí,
dá ti bozk a jeho zlatý
lúč bude rýchlo rásť.
V štíhlej tráve láska kľačí,
hrá sa s vánkom, má dych vtáčí,
cítim, že jej k tvári stačí
lásku klásť.
Láska potom krídla zloží,
vkĺzne ako vánok do žíl,
úľ obom dá svoj plást.
|