Mozoľné dlane, to sú misky váh,
čo zlaté plody práce vážia,
sú spravodlivé ako v rozprávkach
a cenu zlata má z nich každá.
Mozoľné dlane sú jak jarný dážď,
pod ktorým žitko dobre rastie,
s dôverou do nich svoje dlane dáš,
v ich osudí je skryté šťastie.
Štartujú z nich múdre stonky k Venuši,
k tajomstvám, čo nikto netuší,
spod nich letia roje iskier z nákovy,
vence vďaky nosia na rovy.
Štartujú z nich múdre stonky k Venuši,
k tajomstvám, čo nikto netuší,
spod nich letia roje iskier z nákovy,
vence vďaky nosia na rovy.
Zo stolov čerstvý chlebík nezmizne,
vo váze stále budú kvety,
pokým tu máme dlane mozoľné,
prekrásne ako oči detí.
Kým znejú piesne horských riav
i vtáčí chorál na úsvite,
tie dobré dlane stískam na pozdrav,
v ich osudí je šťastie skryté.
Štartujú z nich múdre stonky k Venuši,
k tajomstvám, čo nikto netuší,
spod nich letia roje iskier z nákovy,
vence vďaky nosia na rovy.
Štartujú z nich múdre stonky k Venuši,
k tajomstvám, čo nikto netuší,
spod nich letia roje iskier z nákovy,
vence vďaky nosia na rovy.
|
Ľubo Belák:
Eva Kostolányiová:
Karol Duchoň:
Jana Kocianová:
