Biela ryha musí byť vždy presná,
kresba, čo má ťah a spád,
rozhodkyňa bude z toho besná,
keď potiahneš ju na dvakrát.
Nesmie to byť zauzlený chumáč,
ani priamka s otáčkou,
ty si práve teraz dostal guráž
na montéra s vŕtačkou.
V týchto cvikoch povinných
vládne naškrobený tón,
v róbach trochu podivných,
ťahá ťa to neustále von,
ťahá ťa to neustále von,
ťahá ťa to neustále von.
Už dávaš chránič z korčúľ dolu,
pod tebou je klzký ľad
a cudzí veštia bielu smolu,
chcú sa trochu zabávať,
na ostrých hranách nohy spolu,
naučíš sa pevne stáť.
Ten prvý odraz býva prudký,
odnesie to mantinel,
to nie sú ľahké polobotky,
sám si to však skúsiť chcel.
Nehraj, že veríš na predsudky,
odrazíš sa, meníš smer,
stáčaš to do vyšších sfér,
odpichnutý rittberger,
odpichnutý rittberger,
tento skok ti môže vyjsť.
Odpichnutý rittberger,
odpichnutý rittberger,
biela rolba musí prísť.
Päť celé deväť dáva jeden,
druhý iba slabé tri,
čo ťa len môže stihnúť za deň,
asi je to v povetrí.
Zostávaš sedieť sám na ľade,
hádať, to sa nepatrí
a hádať, to sa nepatrí,
odpichnutý rittberger,
odpichnutý rittberger,
tento skok ti môže vyjsť.
Odpichnutý rittberger,
odpichnutý rittberger,
biela rolba musí prísť.
Rytmus tanga nezmeníš,
tancuje sa stovku liet,
kým tým krokom uveríš,
budeš ich už vedieť naspamäť,
budeš ich už vedieť naspamäť,
budeš ich už vedieť naspamäť.
|