Čo by bolo, keby vrátim sa osem rokov späť,
kde to všetko zlé, tvorilo ten môj svet.
Dnes prednosť né, vtedy prednostne,
som dával pred nos to čo ovplyvnilo ten môj smer.
Moje zmýšľanie, túžby a chúťky, skutky,
ktoré vedú do kovovej búdky
alebo pod zem za sprievodu hudby tej smutnej,
keď dojde ten čas na deň súdny.
Ale jak sa vraví zakázané žereme tak radi
a komu neni pomoci, neni ani rady
a keď stratíš zmysel pripravený na posledný nádych,
prestane ti vadiť, že ťa čakajú len pády.
A stratí sa svetlo, tma, to je svet môj,
dážď hanby padá na mená mojich predkov.
Za každý jeden krok svojich zatúlaných poď,
čo by bolo teraz, keby mi nepovedali stop.
Ďakujem vám zato, kde som dnes,
bez vás by po mne neštekol pes,
vyviedli ste ma zo slepých ciest
a zachytili signál S.O.S. (2x)
Čo by bolo keby vrátim sa osem rokov späť,
čo by bolo dnes, asi nechcem vedieť odpoveď,
ale myslím na to každý deň a každý sen,
je ten istý, cítim parfémy žien tých.
Ktoré prešli mojimi rukami,
jedna nestačí, dve pri spoločnom kúpaní,
každý víkend iné meno, len ten istý stav,
moc si z noci nepamätám, hľadá sa nevesta.
Mesto ma volá von poď, každú noc znova,
rýchlosťou svetla miznú fľašky zo stola,
dnes to bude ktorá, hentá, či tá,
berem obe, dnes sa do vašich očí začítam.
Mami chýbaš mi, odpusť, neviem jak ďalej,
pod úsmevom slzy skovávam slovom nalej,
nechcem vedieť čo by bolo so mnou nebyť pier,
ktoré mi povedali, napíš bolesť na papier.
Ďakujem vám zato, kde som dnes,
bez vás by po mne neštekol pes,
vyviedli ste ma zo slepých ciest
a zachytili signál S.O.S. (2x)
Som osem rokov po a život ma nakopol,
a som rád, pirátske vlajky zhoreli na popol,
vietor fúka do bielych, na kolenách odrených,
sú spomienky na dávne časy, ktoré zomreli.
Aj keď sem tam ma to ešte budí zo sna,
som rád, že som sa z toho kruhu dostal,
nepos*al si šancu a poslal jej pozdrav,
povstal, dospel a vysmial sa kostrám.
Ďakujem vám zato, kde som dnes,
bez vás by po mne neštekol pes,
vyviedli ste ma zo slepých ciest
a zachytili signál S.O.S. (2x)
|