Obzri sa späť,
späť do lavíc na tie múry triedy,
ticho tam leť,
do ríše pasteliek a kriedy.
Tíško leť do tej ríše,
život zavše na tvár ti píše
a kde je pán učiteľ náš.
Píšem na nebo písmená,
tomu, kto ma učil dýchať svet,
tomu, kto ma učil písať hlásky viet,
pánu učiteľovi z lásky.
Preč je čas hier,
pán učiteľ, kde sa detstvo stráca,
kde je ten mier,
kam z tých sŕdc unikla krása.
Ach, čo by som vám mohla kúpiť,
hoc aj celý svet za lásku
a vôkol múr a písmená.
Tomu, kto bol tak láskavý,
kto mi dával toľko múdrych rád
a bol k nám vrúcny ako kamarát,
pánu učiteľovi z lásky.
Už nastal čas,
keď stránky kníh život tieňmi strieda
a opäť raz,
jak kŕdeľ rozpŕchla sa trieda.
On žije v nás tým, čo vieme,
čo nechal v nás ponesieme,
na slnku a či v hĺbke jám.
Za tie hodiny vrúcnych slov,
mesiac prinesiem a vám ho dám,
no najradšej vám svoje srdce dám,
pánu učiteľovi z lásky.
|
Ľubo Belák:
Eva Kostolányiová:
Karol Duchoň:
Jana Kocianová:
