Bap du bap, bab dum pó.
Po klincoch sa ťahá jemne ako had,
skúmavka a voda sú ťahu predpoklad,
keď sa nenápadne dostal cez dvere,
konečne ten správny kurz nabere.
Smelo prešiel komoru a regále,
na záclone mal už skoro na mále,
dva roky sa plazil skromne do dvora,
ďobla ho tam tá slepačia potvora.
Ťahá sa aj po ľuďoch,
má cestu sľubnú,
niektorí sa držia, padnú,
lebo uhnú.
Všetko má, čo chcel,
len prstom tíško luskne,
keď však dôjde voda,
sám hneď bez nej uschne.
Raz sa Janko ťahal cez dve police,
pobozkal on bábiku tam na líce,
ešte chvíľu sama za ním chodila,
potom ho z police dole zhodila.
Ťahá sa aj po ľuďoch,
má cestu sľubnú,
niektorí sa držia, padnú,
lebo uhnú.
Všetko má, čo chcel,
len prstom tíško luskne,
keď však dôjde voda,
sám hneď bez nej uschne.
Brinko, brinko, brinko, ťap, ťap ...
|