Navždy sám, svetom tieňov blúdim, nespím,
v temnotách čakám, či sa vrátiš zas.
Zažiť zas, dych tých nocí letných,
ospalé rána, dávny lásky čas.
Prosím ťa vráť, aspoň vo sne ten pocit,
nech nie som opäť v noci sám, naveky sám.
Dnes už spáva každý sám, sen končí,
z minulých časov mám už len, spomienky krásne.
Oheň lásky odvial čas, jas očí,
v srdci nám ostal z lásky len, chladivý kameň.
Koľko krát, ešte lásku stretnem neviem,
prebdené noci, ranné lúčenia.
Aspoň raz, zase cítiť teba raz chcem,
tvoj teplý dotyk, bozky, túlenia.
Jediný krát, po kvapkách dažďa kráčať,
za rosy domov vracať len, len to mi vráť. |
