Na lúke híka oslica krivá, iá, iá,
pri nej oslík ospanlivý, iá, zúfalo zíva,
no tú oslicu náramne ruší, iá, iá,
keď oslíkovi híka do uší a on len zíva.
Veď vôbec sluch nemá,
pri hudbe sa hneď nudí,
tým híkaním ho zo sna stále budí.
Takýto tón oslicu urazí, iá, iá,
oslík jej každú pieseň pokazí,
oslík len zíva.
Ta rap tap tuá, oslica sa nadúva,
na lúku sadá oslia serenáda.
Tú pieseň híka oslica sivá, iá, iá,
na oslíka sa pyšne podíva,
no ten už sníva.
Á á á á á á ...
Ta rap tap tuá, oslica sa nadúva,
na lúku sadá oslia serenáda.
Tú pieseň híka oslica sivá, iá, iá,
na oslíka sa pyšne podíva,
no ten už sníva.
|