Mám v duši temné mračná,
prebdených nocí púšť,
som smädná a som lačná,
za tebou, nežných úst.
Som žena ako iná,
zavše ma desí pád,
že občas bývam divná,
možno, snáď.
Sladké slová pre mňa sú len dym,
ja na ich med už viac nenaletím,
aj keď dnes o mne možno ide fáma,
že práve tým som všeobecne známa.
Sladké slová, tých sa ľahko vzdám,
veď sladkých slov už plnú hlavu mám,
ako každá iná žena i ja túžim žiť,
len s takým, čo vie mužom činu byť.
Aj keď dnes o mne možno ide fáma,
že práve tým som všeobecne známa.
Sladké slová, tých sa ľahko vzdám,
veď sladkých slov už plnú hlavu mám,
ako každá iná žena i ja túžim žiť,
len s takým, čo vie mužom činu byť.
Len s takým, len s takým, len s takým,
čo ma bude mať aj rád,
len s takým, len s takým, len s takým,
čo ma bude mať aj rád,
mať rád, mať rád, mať rád, mať rád....
|