|
|
Dara Rolins - Cesta do rozprávky Dara Rolins - Cesta do rozprávky |
Transpozícia: [+1 +2 -1 -2] |
Amaj7Keď ku mne príde sen
DVždy vchádzam do rozprávky
Amaj7Ticho jak biely tieň
DPrichádza z veľkej diaľky
HmiNa koči z bielych stúh
BŠkriatok čo mávnuEtím všetko Azmení D, E
Keď ku mne príde sen
Vždy pritúlim sa k bábe
Ležím a zrazu len
Skĺznem jak po hodvábe
Na ceste z krásnych dúh
Na ktorej stojí hrad z bielych sieníA, D, E
®: Sám AkráľF#mi
ma Hmivíta vždy na EnádvoC#mirí
F#miSám Hmihradnú bránu C#miotvoDrí
A v tom Hmitisíc sviec sa ErozhoArí F#mi
Vždy Hmivíta ma na EnádvoC#mirí
Sám F#mikráľ
A Hmicelú noc len C#mimne dvoDrí
Až kým Hmitých tisíc Esviec dohoArí.
DNoc čo noc býva v Atom hrade bál
A Hmija som vždy Eprvou Adámou
DA mojim kráľom Abýva len kráľ
HmiKým tých tisíc sviec zhorí na Enádvorí
Vždy keď odchádza sen
Vraciam sa späť z rozprávky
icho jak biely tieň
Prídem z tej krásnej diaľky
Na koči z bielych stúh
A vtedy sa zrazu hrad na dom zmení
®: Sám kráľ
ma pobozká vždy na nádvorí
Sám hradnú bránu zatvorí
A v tom tisíc sviec dohorí
Keď ráno bránu zatvorí sám kráľ
A do spánku sa ponorí
Keď tých tisíc sviec dohorí.
®: Sám kráľ
ma víta vždy na nádvorí
Sám hradnú bránu otvorí
A v tom tisíc sviec sa rozhorí
Vždy víta ma na nádvorí
Sám kráľ
A celú noc len mne dvorí
Až kým tých tisíc sviec dohorí.
|
| |