Už dvadsať týždňov jediný muž,
ja v srdci ho mám,
tento muž je môj pán.
(Je to ten tvoj pán).
Ó, je môj pán.
(Je to ten tvoj pán).
Tak sa mi zdá,
že ma to unaví,
tak sa mi zdá,
to ten pán zo mňa sochu spraví.
Čo s ním robiť mám ?
(Moje srdce sa ma na to pýta).
Je môj pán ?
(Moje srdce sa ma na to pýta).
Je môj pán ?
(Odpoveď je ale skrytá).
Je môj pán ?
Ach, v mojom srdci býva ten muž,
on skrýva sa tam,
tento muž je môj pán.
(Je to ten tvoj pán).
Je môj pán.
(Je to ten tvoj pán).
Len dúfať smiem,
on prestane mať rád,
len dúfať smiem,
srdce nechá mi snáď,
všetko za to dám.
(No ak nestojím o takú lásku ?).
Je môj pán.
(No ak nestojím o takú lásku ?).
On je môj pán.
(No ak nestojím o lásku tú ?).
Je môj pán.
Je môj pán.
(Je to ten tvoj pán).
Je môj pán.
(Je to ten tvoj pán).
Len dúfať smiem,
on prestane mať rád,
len dúfať smiem,
srdce nechá mi snáď,
všetko za to dám.
(No ja nestojím o takú lásku).
Je môj pán.
(No ja nestojím o takú lásku).
On je môj pán.
(No ja nestojím o lásku tú).
On, on, on je môj pán.
Je, je, hmm.
(Ja už nestojím o lásku k vám).
On, on on je môj pán.
(Ja už nestojím o lásku k vám).
Je, je, je, je môj pán.
|
Ľubo Belák:
Eva Kostolányiová:
Karol Duchoň:
Jana Kocianová:
