Ani nevieš ako roky plynú, z pliec ich ťarchu ťažko možno striasť a o mnohom predstavu máš inú ako keď ti bolo osemnásť. Keby som mala osemnásť, osemnásťročnú trúfalosť, mohla by som si chlapca nájsť, veď na svete je mužov dosť. Keby som mala osemnásť a taký rozum ako dnes, bol by zas máj, ach, aká slasť dať za ruku sa chlapcom viesť. Nesmel by fajčiť cigarety, nesmel by vínko v láske mať, na druhé ženy ako svätý smel by sa iba pozerať. Nesmel by zbytočne ma viniť, haniť mi účes a môj rúž, mať by byť prosto celkom iný ako je terajší môj muž. Keby som mala osemnásť a mesiac svietil nad nami, nemohol by ma nikto zmiasť už sladkastými rečami. Robilo sa to a stále robí, zo spomienok zlatú niť si priasť, pekne je s ňou zájsť si do tej doby, keď sme dovŕšili osemnásť. Keby som mala osemnásť a keby azda prišiel on, to rozbúšilo by sa zas mi srdce v hrudi ako zvon. Hoci by fajčil cigarety, hoci by vínko píjaval, zas by som k ňadrám tisla kvety, tie, ktoré by mi z lásky dal. Isto by našli sa aj iní, na prvý pohľad krajší snáď, no zas by vyhral nad druhými, prečo, to ťažko povedať. Keby som mala osemnásť a prišiel by jak vtedy k nám, tu povedala by som zas, že ľúbim, že ho rada mám, že ľúbim, že ho rada mám.