Sú dni, keď vzdávaš
už každý svoj plán,
znudená váhaš,
veď kam už ísť, kam,
priateliek nemý telefón,
ó, ó, obsadené sú práve aj dnes.
Sú prázdne slová
na stránkach kníh
a takých v týždni
máš kopec dní,
čas presilovku večnú hrá,
ó, ó, tú jedinú ty šancu len máš.
Tak prelom všetky múry,
kým sa v tebe búri,
to dievča, čo má iba osemnásť,
aj keď viacej snáď máš.
Tak prelom všetky múry,
kým sa v tebe búri,
to dievča, čo má iba osemnásť,
aj keď viacej snáď máš,
Veď na viacej máš.
Vystriedaj mejkap
a úsmev si skús,
prestaň vždy spievať
len to smutné blues,
za oknom krúti sa iný svet
a tam niet
už voľných miest
ó, ó, pre unudené.
Všímaj si tváre
a tiež masky tých,
čo chcú ťa práve
zas vrátiť do dní,
do múrov, zásad
a včerajších rád,
klamstiev a zrád,
tú jedinú ty šancu len máš.
Tak prelom všetky múry,
kým sa v tebe búri,
to dievča, čo má iba osemnásť,
aj keď viacej snáď máš.
Tak prelom všetky múry,
kým sa v tebe búri,
to dievča, čo má iba osemnásť,
aj keď viacej snáď máš,
veď na viacej máš.
Na viac iste máš.
|
Júlia Hečková:
Júlia Hečková:
Júlia Hečková:
Júlia Hečková:
Júlia Hečková:
