Správne drzá s vôňou ženy, smiech jej padol do očí,
vždy horúca po zotmení, hneď sa za ňou otočím.
Naša Mary tá ma krídla, kam až s nimi doletím,
viac jej chutí prax než teória, presviedčam ju ja i ty.
Stále zvedavá, či niekoho mám, oči priviera, keď sa jej dotýkam...
Nesmieš jej brániť, ľudí sa strániť, veď celá horí životom.
Vždy upravená a suverénna, tá Mery dievča mojich snov....
Zvedavo vždy na mňa hľadí, občas jej klamem očami,
nenávidí ak jej radím, veď to pozná od mamy.
Stále vraví o tom istom, že vraj je už dospelá,
pýta sa na to ako žili, v raji Adam a Eva. |