F Keď šalie svet, keď sily niet,
B a život je kat. Keď F v dušiach noc,
tak bolí moc, B vždy musím sa báť.
Šťastie B spí, brány má F zamknuté,
netu B šíš, či vráti sa F späť.
Keď v prachu ciest, nás zvalí svet,
vždy musí sa vstať, tak uver snom,
keď klamú nám, že láska je skrat.
Už mi B nestačí, vedieť, kde F koniec mám,
vo Dmi hviezdach písa B né každý šťastie F má.
Až na dne B pochopím, že si mi F súdená,
a Dmi aj keď príde B pád, verím na te F ba.
Až príde raz,
aj ten môj čas,
tam na konci ciest.
Snáď vyryjú,
na kameň môj,
on vedel, kam šiel.
Už mi nestačí vedieť, kde koniec mám,
vo hviezdach písané, každý šťastie má.
Až na dne pochopím, že si mi súdená,
a aj keď príde pád, verím na teba.
Keď v prachu ciest, nás zvalí svet,
vždy musí sa vstať. Tak uver snom,
keď klamú nám, že láska je skrat.
Už mi nestačí vedieť, kde koniec mám,
vo hviezdach písané, každý šťastie má.
Až na dne pochopím, že si mi súdená,
a aj keď príde pád, verím na teba.
Na teba, na teba, na teba, na teba, na teba,
na teba, na teba, na teba, na teba, na teba.
Už mi nestačí vedieť, kde koniec mám,
vo hviezdach písané, každý šťastie má.
Až na dne pochopím, že si mi súdená,
a aj keď príde pád, verím na teba.
|